Poradňa záhradkára – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Oznam pre širokú verejnosť:

Poradňa záhradkára bola zrušená k 1. 6. 2017

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

od 01.07.2013 v rámci Pôdnej služby v Bratislave, Gagarinova 10

zriaďuje

bezplatnú poradenskú službu pre záhradkárov pod názvom „PORADŇA ZÁHRADKÁRA“. Každý prvý štvrtok v mesiaci bude doc. Ing. Zoltán Bedrna, DrSc. osobne od 9.00 hod. do 16.00 hod. v miestnosti č. 30 (prízemie), začínajúc dňom 04. 07. 2013 odpovedať na otázky z okruhu problémov pestovania rastlín vo fóliovníkoch, skleníkoch, záhradách a izbových rastlín súvisiacich s:

– úpravou kyslej pôdnej reakcie vápnením,
– obmedzením vplyvu karbonátov v pôde a substrátoch
– stanovením nedostatku a nadbytku živín v pôde, prípadne substrátoch a ich regulácia,
– elimináciou nadbytku vápnika, draslíka a dusíka v pôde a substrátoch,
– ochranou pred rizikovými prvkami v pôde a substrátoch,
– ekologickými nárokmi na prostredie pestovania úžitkových a okrasných rastlín
– založením a ošetrovaním trávnika,
– budovaním skalky, kamenného záhonu, terasy, vresoviska a jazierka,
– odvodňovaním a zavlažovaním v záhradách,
– prípravou substrátov do rozmnožovacích sadbovačov, kvetináčov a debničiek,
– ďalšími otázkami spojenými so starostlivosťou o pôdu vo fóliovníkoch, skleníkoch, záhradách a v bytoch.

Kontakt:	Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Gagarinova 10, 827 13
	doc. Ing. Zoltán Bedrna, DrSc.

5. 12. 2013

Dusíkaté hnojivo – hnojiť alebo nehnojiť?

Mám záhradu na Záhorí, ktorej zeleninárska časť má výmeru asi 5 árov. Pestujem zemiaky, koreňovú zeleninu, cesnak, cibuľu, kukuricu, uhorky, paradajky, hrášok a tekvicu (najmä Hokkaido). Vzhľadom na to, že v posledných cca 6 rokoch bola časť záhrady dvakrát pod vodou zo zvýšenej hladiny spodných vôd, chcem zlepšiť jej kyslé pH (usudzujem z výskytu machov) a celkové úžitkové vlastnosti. Po značnom pátraní na internete sa mi podarilo objaviť dusíkaté vápno v balení po 25 kg, ktoré som plánoval na jeseň rozhodiť na pooranú záhradu a na jar po zrotavátorovaní sadiť a siať. Vychádzam z toho, že vápno by malo pôsobiť aj ako herbicid a insekticid. Na internete som sa však dopátral mnohých protichodných názorov na použitie dusíkatého vápna (dokonca boli názory o jeho škodlivosti), preto si dovoľujem obrátiť sa na Vás s prosbou o radu: je lepšie urobiť tak, ako som plánoval, teda použiť dusíkaté vápno na jesenné hnojenie, alebo radšej ho použiť až na jar s tým, že ho rozhodím, následne po 2-3 týždňoch zem zrotavátorujem a potom budem sadiť a siať?
Ďakujem za odpoveď
Ing. Ľubomír Š.
Dusíkaté vápno je menej používané hnojivo v záhradách, a to pre jeho nielen pozitívny, ale aj negatívny účinok.Nemá sa aplikovať do piesočnatej pôdy a nesmie sa, podobne ako aj iné dusíkaté hnojivá aplikovať na jeseň a v zime (nitrátová smernica EÚ). Taktiež sa nemá aplikovať na jar a v jeseni pod rýchlenú zeleninu (reďkovka, šalát, kaleráb, reďkev atď.), lebo sa v nej kumulujú nitráty. Neaplikuje sa k strukovinám (hrach, fazuľa, bôb atď.), lebo tieto majú na koreňoch hľúzkové baktérie, ktoré ich zásobujú dusíkom. Dusíkaté vápno škodí aj kyslomilným a neznášajúcim priame vápnenie kyslých pôd úžitkovým a okrasným rastlinám (čučoriedka, jahoda, petržlen, mrkva, uhorka, gaštan jedlý, zemiaky, špargľa atď.). Pozitívny účinok dusíkatého vápna je v hlinitých a ílovitých kyslých pôdach, v ktorých neutralizuje kyslú reakciu a ničí háďatká, hlísty a slimáky. Môže sa teda aplikovať na jar 2 až 3 týždne pred sejbou a vysádzaním priesad neskorej kapusty, kelu, kalerábu, karfiolu, cukety, tekvice, cibule a cesnaku.V obmedzenej miere sa môžu hnojiť dusíkatým vápnom aj niektoré úžitkové a okrasné kry a stromy. Leták AGROFERTu a.s. o používaní dusíkatého vápna PERLKA je v niektorých tvrdeniach ako aj odporúčaniach zavádzajúci a nesprávny.
Zoltán Bedrna

5.12.2013

Biele červy

Ako sa dajú zničiť biele červy, ktoré už dlhší čas nachádzam vo svojej pivnici?
Juraj K.
Vo vinohradoch, v pivniciach, na zemi či na stenách môžete nájsť dvojmilimetrové drobné biele živočíchy, prípadne aj cca pätnásťmilimetrové priesvitné, citlivé na svetlo, ktoré radíme k červom. Musíte ich zničiť chemickou cestou, opakovane s použitím aspoň dvoch prípravkov – octu, benzínu,či petroleju.Najprv ich zopár nazbierajte do nádobky a vyskúšajte, čo na nich pôsobí. Ak nepomôžu tieto prípravky, vyskúšajte priemyselné agrochemikálie.
Zoltán Bedrna

13. 1. 2014

Popraskaná kôra stromov

Obraciam sa na Vás s touto prosbou. V r. 2009 som si vysadil menší jabloňový sad na podpníkoch M9 na pôde, kde zvrchu je dobrá priepustná pôda v hrúbke 35 cm jbývala zeleninová záhrada), ale nižšie je už len ílovitá s pieskom po dávnejších povodniach. Ako doplnkovú výživu pre stromy nepoužívam kupovaný vápnik, ale hasené vápno, ktoré ostalo po dávnej stavbe. No už teraz, v nízkom veku stromov pozorujem na niektorých z nich fyzikálne zmeny na kôrach kmeňov, ktoré akoby predčasne stárli. Kôra sa na nich odlupuje a je do hĺbky popraskaná. Moja otázka znie, či to „predčasné stárnutie stromov“ nemôže spôsobovať tá zálievka haseným vápnom, alebo je to následkom nedostatku, prípadne nadbytku nejakých dôležitých živín. A je pravda, že nadbytok vápna v pôde bráni prísunu železa do stromov a to sa dá upraviť použitím (nejakej) skalice do pôdy? Ak áno, vysvetlite mi, prosím, ako napravím svoje chyby ? V akej odbornej literatúre sa dajú nájsť dôležité informácie k tejto téme? Veľmi pekne ďakujem za čas a ochotu poradiť.
S pozdravom Martin P.
Piesočnatá a ílovitá pôda nemôže uškodiť kôre stromov. Na vine nie je ani tak výživa, ako prehrievanie kôry a lyka v zime a ich reakcia na teplo presýtením buniek a pletív vodou a teda prerušením dormancie. Voda následne zamŕza pôsobením nočných mrazov, kedy zväčšovaním objemu trhá kôru. Protiopatrenie je natieranie kmeňov a hrubých konárov vápeným mliekom (haseným vápnom), alebo bielym latexom, ktoré odrážajú teplé lúče slnka. Súčasne to je aj ničenie zárodkov škodcov. Pri broskyni, čerešni, višni a marhuli praskanie kôry a následný glejotok stimuluje nadbytok uhličitanov (vápna) v pôde. Pri jabloniach a hruškách je to menej známe. Vápniť kyslú pôdu s pH nižším ako 5,6 treba, ale len raz za 3 – 4 roky a to je jedno či sa používa hasené vápno, mletý vápenec alebo iné kúpené vápenaté hnojivo. Menej sa odporúča dusíkaté vápno aplikovať v jeseni, lebo stimuluje rast stromov a dusičnany sa z pôdy cez zimu vyplavia. Karbonátovú pôdu (ak nakvapkáme na ňu ocot, tak púšťa bublinky) v žiadnom prípade nevápnime. Pôdnu reakciu môžeme stanoviť v pôde pomocou reagenčných papierikov. Tieto ponoríme do miešanky vody 50 ml s pôdou 20 gramov, ktorú najmenej 5 minút miešame. Presnejšie vám pôdnu reakciu stanovia v rôznych chemických laboratóriach.
Podrobnejšie o vápnení je v knihe Bedrna, Z. Starostlivosť o pôdu v záhradke, Vydavateľstvo Veda, Bratislava 2009, cena 7 €.
Zoltán Bedrna

24. 3. 2014

Mušky zo substrátu

Mám na Vás otázku. Pred dvoma rokmi som presadila izbové rastliny do substrátu na to určeného. Odvtedy mi po byte cyklicky lietajú malé čierne mušky – smútivky, ktorých sa nemôžem zbaviť. Používam lepiace fólie, ale posiate muškami vyzerajú odpudivo. Na internete som našla mnoho rád, ale do chémie sa nechcem púšťať, ale ani zeminu nechcem vkladať do elektrickej rúry. Poradíte mi ako na to, prosím? Nie je v predaji sterilizovaná alebo dezinfikovaná zemina?
Za odpoveď ďakujem a prajem pekný deň.
Anna S
Pani S,
dezinfikovanú, prípadne sterilizovanú zeminu v obchodoch nedostanete kúpiť. Nezostane Vám nič iné ako kúpiť nový substrát, vyhodiť starý a najmä poriadne umyť črepníky horúcou vodou a mydlom. Starý substrát môžete taktiež zbaviť patogénov premiešaním zeminy s príslušnou agrochemikáliou vo vedre a ponechať niekoľko dní pôsobiť. Dôležité je tiež očistenie koreňov rastlín od vajíčok a lariev aplikáciou na nich príslušnej agrochemikálie pred presádzaním rastlín. Čierne mušky smutivky a ich larvy požierajú len mŕtve časti rastlín V substráte. Preto vajíčka kladú do substrátu.Larvy môžu ožierať aj korienky priesad. Napádajú najmä senpólie, figovníky a papraďorasty. Lovenie múch lepiacimi fóliami nestačí. Treba zničiť larvy, ktoré žijú v substráte a pod črepníkom na miske zanechávajú kopčeky zeminy. .
Zoltán Bedrna

28. 3. 2014

Magnólia stratila kvety

Chcem vás požiadať o radu ohľadne magnólie, ktorá má približne 6 rokov. Každý rok sa zvyšoval počet nasadených kvetov na rastline, avšak tento rok nemá žiaden. Je možné, že nekvitne z toho dôvodu, že v neskorom lete v minulom roku mierne zakvitla, čo sa teraz takto prejavilo? Alebo jej chýbajú nejaké živiny? V minulom roku som ju prihnojoval železitým prípravkom, kvôli žltnutiu listov.
Za odpoveď ďakujem.
PR
Žltnúť listy môžu magnólii aj od nedostatku dusíka, nadbytku draslíka a nielen od nadbytku uhličitanov v pôde (hnojenie železom). Napíšte mi či ju nepestujete na karbonátovej pôde (test octom – unikajú bublinky). Potom Vám odporučím niekoľko opatrení na podporu kvitnutia.
Zoltán Bedrna

31. 3. 2014

Uvädajúce čučoriedky

Musím Vás zarmútiť. Čučoriedky netrpia fyziologickou poruchou (tieň, dostatok vody vo vzduchu a substráte, nadmerné teplo atď.), ale zrejme hubovou alebo bakteriálnou chorobou v pokročilom štádiu poškodenia nielen listov ale aj lodyhy. Podľa mojej mienky rastliny už nie je možné zachrániť. Nákaza bola v pravdepodobne priesadách alebo v substráte. Druh choroby Vám určí Ing. Juraj Matlák na Republikovom výbore Zväzu slovenských záhradkárov, Havlíčkova ul. Bratislava po zaslaní kúska hnedej lodyhy s listom poštou.
Zoltán Bedrna

7. 4. 2014

Hmyz tipula ničí trávnik

Obraciam sa na Vás s prosbou o radu, ako ošetriť trávnik proti škodcovi tipula v štádiu červov. Trávnik bol v r. 2010 položený ako trávnikový koberec, od tej doby sa oň primerane starám, je pravidelne kosený, hnojený na jeseň jesenným hnojivom, počas vegetačného obdobia kvalitným hlavným hnojivom, zavlažovaný automatickou závlahou 2x denne, na jar ošetrený vertikutátorom, prihnojený okrem hnojiva aj kvalitným trávovým substrátom.
Dokonca aj počas extrémne suchého letného obdobia v roku 2013 som ho pravidelným zavlažovaním dokázal udržať vo veľmi dobrom stave. Na začiatku tohoročného marca som si všimol, že jeho stav sa dramaticky zmenil. Typický prvotný jarný rast sa neprejavil, trávnik bol sivej farby, na niektorých miestach s viditeľne odumretou trávou. Ráno na dlažbe okolo trávnika pravidelne nachádzam červíky tipula, ktoré pozametám a mechanicky zlikvidujem. V tejto činnosti budem naďalej pokračovať.
Ako a čím sa dajú tieto červy účinne likvidovať, prípravky Basudin a Diazinon už nie sú v predaji?
Ako, kedy a čím sa dajú likvidovať nakladené vajíčka a larvy tipula?
Čo znamená výraz prípravok s účinnou látkou „HCH“?
S pozdravom
KD
Nadväzujem na telefonický rozhovor s Vašou p. manželkou ohľadom likvidácie škodcu tipula kapustová (Tipula oleracea) v trávniku. Larvy škodcu, ktorý patrí k dvojkrídlovcam (hmyz) sa živia korienkami rastlín. Nestačí len pozametať larvy z chodníka. Vajcia a dospelý hmyz sa nelikviduje. Kvapalnou agrochemikáliou ničíme larvy. Basudin a Diazinon už nie sú v predaji ale občas dostanete kúpiť DURSBAN, prípadne iný prípravok proti nematódam, drôtovcom a iným škodcom žijúcim v pôde. Prípravok s účinnou látkou HCH na báze chlórovaného uhľovodíka je zdraviu škodlivý, lebo je karcinogénny a má dlhú dobu rozkladu (podobne ako DDT). Jeho predaj a aplikácia sú u nás zakázané.
Zoltán Bedrna

7. 4. 2014

Burina zaplavila záhradu

Podľa fotografie to je rozchodník skalný (Sedum reflexum, veľmi podobný portulake kapustovej. Táto jednoročná rastlina sa rozmnožuje semenami a pestuje ako okrasná v skalke, ale často splanie a rozšíri sa v záhrade ako burina. Ničiť ju môžeme aplikáciou totálnych herbicídov, keď vyhynie všetko (nap. použitím ROUNDAP), alebo selektívnym (napr. BASTA 15). Môžete aplikovať aj iné prípravky proti burinám, ktorými postriekate alebo potriete ešte pred kvitnutím listy a lodyhy rastliny.
Zoltán Bedrna

7. 11. 2013

Test pôdy

Pani B. z Lamača doniesla vzorku pôdy na otestovanie, či pôda nie je karbonátová. Slivky jej plodia raz za 4 roky, čučoriedky jej vyhynuli.
Po pokvapkaní pôdy pôdu octom nevznikli bublinky, čiže nemala uhličitany. Lakmusovým papierom (reagent paper Lachema Brno) sme zistili pH =5. Kvôli kanadským čučoriedkam treba hnojiť kyslými hnojivami, napr. síran draselný, síran amónny (rozhodne nie chlórovým hnojivom). Poznáme 3 druhy pôd: piesočnatá (cibuľa, cesnak), určenie guličkou; hlinitá určenie šúľkom, ktorý ale praskne; ílovitá (fazuľa) Vzorka z jej pozemku v Lamači je hlinitá pôda. Proti voškám treba používať žihľavovú vodu alebo tabakovú.
Zoltán Bedrna

6. 11. 2013

Test pôdy

Dobrý deň! Chcem Vás poprosiť o radu. Asi pred štyrmi rokmi som v záhradke pri dome zasadil japonský javor a mám s ním stále len starosti. Každý rok koncom leta a začiatkom jesene na ňom začnú postupne usychať listy. Usychajú pomaly, najskôr po obvode listu, postupne uschne celý list, ale zostane ešte určitý čas taký suchý na stromku, odpadne až neskôr. Prvý usychajúci list sa objaví už koncom augusta a teraz, začiatkom novembra je suchých vari 80 % všetkých listov. Pritom v ostatných záhradách podobné javory majú teraz listy najkrajšie sfarbené a samozrejme neopadávajú. Oni časom odpadnú aj na mojom javore, ale na jar opäť normálne narastú (tak ako vlani), akoby sa nič na jeseň s nimi nestalo. V septembri (aj tento rok aj vlani) som skúsil postriekať strom asi 2x prípravkom Dithane DG, ale očakávaný výsledok sa nedostavil. Sadil som ho ako malý, asi 30 cm stromček, do mierne ílovitej pôdy do ktorej som na odporúčanie pestovateľa, od ktorého som ho kupoval, primiešal rašelinu. Jamu som vykopali vari 60 cm hlbokú s priemereom asi 50 cm, tú som potom zasypal už premiešanou zeminou. Zasadený je na južnej strane, na ktorú svieti celé popoludnie priame slnko. Polievam ho dosť nepravidelne, tak raz za týždeň-dva (neviem, čo je lepšie, aby bol v suchšej alebo vlhkejšej pôde) vždy len ku koreňom. Zavlažovaný je aj automatickou závlahou, ktorá sa spúšťa vždy len v noci, podľa potreby trávnika. Obraciam sa na Vás s prosbou o radu, čo mám spraviť, aby som tomuto stavu zabránil. Jedni mi vravia, že tie listy sú spálené od prudkého slnka (ale prečo listy usychajú i na jeseň, keď toho slnka už je pomenej a presadenie na iné miesto alebo nejaké zatienenie neprichádza do úvahy), iní vravia, že listy boli polievané počas najprudkejšieho slnka (ale aj na to som si dával pozor . Teraz nedávno na výstave Jahrada v Trenčíne mi jeden odborník (Ing. Eduard J.) poradil, že mám vystriekať pôdu v okolí stromčeka prípravkom Bi 58 EC, pretože sú v nej molice, ktoré vyciciavajú všetku výživu, ktorá potom neprichádza do stromčeka a listy usychajú (na listoch určite nie sú žiadni škodcovia). Prečo ale listy začínajú usychať až koncom augusta, veď tie molice sú predsa v zemi aj na jar i v lete? Vraj je potrebné vystriekať pôdu v okolí stromčeka týmto prípravkom, ale ja tam mám netkanú textíliu + borovicovú kôru, po uvoľnení nastriekam, ale ako sa ten roztok dostane hlbšie do pôdy? To to mám celé ešte zaliať vodou, alebo molice prídu z pôdy pre otravu na povrch samé? Tiež by ma zaujímalo, kedy je najvhodnejšie javory strihať, jedni radia, že teraz v novembri (tak som spravil i vlani), iní na jar? Ďakujem za odpoveď pripájam pár obrázkov postihnutého japonského javora. S pozdravom Ladislav K. Trenčín.
Okraje listov schnú už v lete javorom japonským (Acer japonicum, A. palmatum) zrejme pre sucho, a s tým spojený nedostatok výživy stromu draslíkom. So škodcami to nesúvisí a používať prípravky bolo zbytočné. Stromček neznáša priame slnko, potrebuje polotieň, a preto sa pokúste k nemu posadiť orgován, alebo iný ker, ktorý ochráni listnatý opadavý strom, pred úpalom. Nástielku treba ponechať a starať sa zavlažovaním, aby pôda bola stále vlhká. V lete treba cez deň pod mrakom postriekať listy 0,5-1percentným roztokom síranu draselného. Prípadne môžete použiť zálievku 10% síranom draselným na pôdu v okolí pňa stromčeka v dávke 1 vedro na 1 m2. Nemáte karbonátovú pôdu? Vápnik totiž taktiež zhoršuje výživu stromčeka draslíkom. V jeseni po opadnutí listov treba odrezať len zaschnuté konáre, prípadne hustú korunu tvarovať rezom.
Zoltán Bedrna

5. 11. 2013

Mravce pod stromom

Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o názor aj radu. V záhrade máme borovicu a pri jej kmeni sa usídlili mravceVadí to stromu a treba ich odstrániť?
Danica P.
Mravce, na rozdiel od termitov, sú prevažne užitočný hmyz, lebo likvidujú mŕtvoly živočíchov a zabíjajú rastlinné škodce. Hniezda pri koreňoch ihličnatých stromov má mravec drevokaz, najväčší z našich mravcov (jeho veľkosť je až 1,5 cm). Má čiernu farbu. Ako aj iné mravce, škodí stromu tým, že chráni vošky pred lienkami, lebo tieto im poskytujú sladkú šťavu. Pokiaľ mravce používajú drevo stromu na výstavbu svojho hniezda, môžu stromu uškodiť. Ak máte ale pri kmeni borovice iný druh mravcov (červené, žlté, drobné čierne a pod.), ktoré si robia hniezda z hliny, Vášmu stromu neublížia. Na strom je ale potrebné prilepiť lepiacu pásku alebo kôru pokryť lepom, aby mravce neliezli na strom. Likvidovať hniezdo mravcov môžete vriacou vodou.
Zoltán Bedrna

29. 10. 2013

Substráty v skleníku

Podrobnosti obsahuje kniha Z. Bedrna: Substráty na pestovanie rastlín. Vyd. Príroda Bratislava, 1989 (možnosť zaobstarať v antikvariáte alebo v knižnici). Pre horské oblasti sa najčastejšie v skleníkoch odporúča pestovať rýchlenú (jarnú, jesennú) zeleninu: reďkovku, šalát, kaleráb, cibuľku a petržlen na vňať na substráte zo záhradnej hlinitej zeminy (Z), nekarbonátového alebo karbonátového piesku (P) a vrchoviskovej rašeliny (R) v pomere 1Z + 1P + 1R. Priemyselné hnojivá ani kompost nepridávame! Vystríhame sa tak nadbytočného hromadenia nitrátov v zelenine. V prípade použitia nekarbonátového piesku primiešame mletý vápenec (drevný popol sa neodporúča) v dávke 0,03-0,5 kg.m-3 aby substrát mal pH = 6,0-7,0. Drenáž substrátu v hĺbke 0,4-0,6 m zabezpečujeme 5-10 cm hrubou vrstvou perlitu alebo kúskov (priemer 1 cm) penového polystyrénu. V skleníku lepšie rastú rajčiaky a uhorky. Do substrátu pre rýchlenú zeleninu primiešame pre túto plodovú zeleninu 1 až 2 diely kompostu (K) a aplikujeme priemyselné hnojivá aby bol obsah rastlinám prístupného P 100-150 mg.kg-1 a K 200-300 mg.kg-1 stanovených podľa metodík agrochemického rozboru pôdy (rozbory robí Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky vo Zvolene). Túto plodovú zeleninu môžeme pestovať aj na substráte po pestovaní okrasných rastlín kvetom (letničky alebo trvalky) alebo opačne, ale len náročných na živiny (obsah solí 0,4-0,6 % a vyhnojených priemyselnými hnojivami v množstve 5 kg.m-3). Predchádzame tak únave pôdy.
V skleníku pestujeme aj teplomilné náročné na živiny okrasné rastliny, z ktorých spomenieme klinček (Dianthus), narcis (Narcipus), gerberu (Gerbera), cyklámen (Cyclamen), fríziu (Freesia), strelíciu (Strelitzia), tritoniu (Tritonia), chryzantému (Chrysanthema), hortenziu (Hortensia) a pod. Pre klinčeky je vhodný substrát z mačinovky (M) + kompostu (K) a R v pomere 1M +2K + 1R, pre gerbery 1Z + 2R + 1P (alebo perlit = E), strelíciu 4Z + 1K + 1E, cyklámen 2M + 2L (listovka) + 2R + 1P, chryzantémy 2M + 2L + 2R + 1 P a pod. Podľa nárokov rastlín na kyslý alebo karbonátový substrát nezabúdame používať nekarbonátový piesok alebo vyvápnenie substrátu mletým vápencom. V nevykurovanom skleníku môžeme v nádobách pestovať z citrusov citróny a mandarinky. V zime je však ich treba chrániť pred mrazom fóliovým vrecom, alebo umiestnením v zasklenom balkóne, chodbe alebo zimnej záhrade. Môžu byť aj v menej osvetlenej chladnej miestnosti. Substrát nesmie obsahovať uhličitany (optimálne pH = 6,0-7,0). Presádzame často, najmä prvé roky, do stále sa zväčšujúcich črepníkov až kontajnerov. Zloženie substrátu je 3M + 1L + 1R + 1P. Nezabúdame na drenáž na dne nádob z úlomkov penového polystyrénu.
Zoltán Bedrna

28. 10. 2013

Výskyt ťažkých kovov a rozbory pôdy

Dobrý deň, pán docent, chcela by som Vás poprosiť o radu ohľadom takejto veci: Zdedila som rodičovský dom. Je pri ňom pekná rovinatá záhrada, kde sa veľa rokov pestovala zelenina.Takisto aj všetci susedia majú dosť veľké zeleninové záhradky, pokiaľ viem, nikto nepoužíva nadmerne nejaké chemikálie na výživu a ochranu rastlín. V čom ale je problém? Vo všetkých domoch na ulici má niekto z členov onkologické ochorenie, niektorí aj zomreli ešte pred päťdesiatkou. Aj jeden z mojich rodičov je onkologicky chorý. Nechce sa mi veriť, že to je náhoda. Ja mám podozrenie, či tam nie sú nejaké škodlivé prvky v pôde, napríklad ťažké kovy a pod. (napr. či to nesúvisí so spodnou vodou). Malo by význam dať si urobiť rozbor pôdy a je to pre obyčajného človeka cenovo dostupné?
Ďakujem za odpoveď.
S pozdravom Mária M.
Súvislosť medzi onkologickými chorobami a obsahom toxických chemických prvkov v pôde existuje. Niektoré, ako napr. kadmium (Cd) ak je v nadmernom množstve v pôde prechádza ľahko do rastlín a so stravou aj do človeka a pôsobí karcinogenne. Potvrdzuje to väčší výskyt rakoviny v okolí skládky niklovej rudy pri Seredi. Nenapísali ste kde máte zdedenú záhradu, lebo lokality s vyšším obsahom toxických ťažkých kovov v pôde v SR sú známe. Podľa odboru životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva UKSUPu (adresa: Ing. J. Schlosserová, CSc. Hanulova 9/A 84429 Bratislava 42, tel.69204472 alebo 0905525706) stojí rozbor upravenej vzorky pôdy na Pb + Cd 17 €, As 43 €, Cu + Zn + Ni + Cr 17 €, Hg 9 € a pod. Cenník je na
www.uksup.sk.
Zoltán Bedrna

29. 9. 2013

Žltnutie ihličia borovice

Dobrý deň pán docent Bedrna, týmto sa obraciam na Vás s prosbou o pomoc. Dňa 11. 8. 2013 sme si kúpili do našej záhrady ihličnan – pinus strobus „blue shag“, ktorý bol vo väčšom črepníku. Ešte ten istý deň sme ho presadili do pôdy, pričom sme do výsadbovej jamy pridali substrát pre okrasné dreviny. Keďže sme zakladali okrasnú záhradu a boli dosť horúce dni, prvý týždeň bola celá záhrada zalievaná každý deň. Asi po mesiaci sme si všimli, že ihličie na borovici na asi dvoch stonkách od špičky začali žltnúť. Borovicu sme asi dva-tri krát s odstupom 7-10 dní poliali s hnojivom na okrasné dreviny na jeseň pre vyzretie tkanív, aby lepšie prezimovali. Asi po dvoch týždňoch od spozorovania prvých príznakov žltnutia sme zbadali postupné žltnutie ihlíc vo vnútri korunky stromu ktoré, ako sa nám zdá, pokračuje. Prikladám aj fotografie. Pôda pod stromom je vlhká, tak sme nateraz prestali so zavlažovaním. Prosím Vás o radu, či sa jedná o nejakú chorobu, zlú starostlivosť, prípadne reakciu na premočenie a či sa dá ešte stromček zachrániť, a ak áno, ako. Na záhrade máme skôr vápenatú pôdu a preto sme všetky rastliny sadili do veľkých výsadbových jám, ktoré sme vypĺňali substrátom na pestovanie.
Veľmi pekne Vám ďakujeme za pomoc.
Rodina G.
Vaša borovica má fyziologickú poruchu tzv. žltačku. Každá borovica je totiž citlivá na obsah uhličitanov v pôde, lebo je to kyslomilná rastlina. Pokiaľ nie sú korene v jame so stenami vystlanými plastovými fóliami, vápnik blokuje príjem železa rastlinou, ktorý je stimulátorom tvorby chlorofylu za účasti horčíka. Pri zavlažovaní totižto uhličitany presýtia pôvodný substrát na koreňoch rastlín. Trochu môže pomôcť striekanie na ihličie 0,1% roztokom síranu alebo chloridu železnatého, alebo aplikácia 3 vedier na pôdu okolo stromčeka 1% roztokom (100 g chemikálie na vedro s vodou). Radikálne opatrenie je presadenie stromčeka do substrátu v izolovanej jame, alebo si zaopatriť odrodu menej citlivú na žltačku.
Zoltán Bedrna

27. 9. 2013

Škodcovia na slivkových stromoch

Dobrý deň pán docent, môžete mi poradiť, aký je to škodlivý hmyz, čo som našiel pod kôrou slivky? Pri čistení kôry, ako je vidno na fotografiách, som našiel aj túto veľkú húsenicu. Ako sa ho možno zbaviť a ochrániť stromy? Ďakujem.
Milan V.
Škodca sa volá drevokaz obyčajný (Cossus cossus) a je to nočný motýľ, ktorý lieta od júna do augusta. Samička nakladie vajíčka do puklín dreva a za niekoľko týždňov sa vyliahnu húsenice. Úžitkovým (hruška, jabloň, slivka …) aj okrasným (topoľ, vŕba …) drevinám škodia húsenice, ktoré žijú 2 roky vo vyžratých chodbách dreva. Prezimováva v dreve. Dospelá húsenica má chĺpky a vietor ju môže prenášať na ďalšie stromy, ale aj odrezané konáre a pne odpílených drevín.Po dvoch rokoch života sa zakuklí, pričom motýľ vyletí po 2 až 4 týždňoch. Ochrana spočíva v preventívnej obhliadke stromov či netečie z nich miazga, alebo nie sú pri pňoch piliny. Do dreva sa vtierajú alebo striekajú prípravky, ktoré usmrtia húsenice. Sú to NOMOLT 15 SC (10 ml na 10 litrov vody), VAZTAK 10 EC (1 ml/10 l) KARATE 2,5 WG (2 g na 10 l) a iné prípravky proti húseniciam. Húsenicami vyžraté chodbičky treba zaplniť vatou namočenou v benzíne a zatrieť ich hlinou.
Zoltán Bedrna

18. 8. 2013

Ako kosiť strmý svah?

Dobrý deň pán Ing. Z. Bedrna, chcela by som Vás poprosiť o radu aj keď zrejme úplne nesúvisí s Vašim okruhom pôsobnosti, ale budem veľmi rada ak mi dokážete poradiť. S manželom sme si kúpili veľký pozemok, ktorý nie je vôbec rovný. Dokonca sú tam časti, kde sa deti môžu sánkovať. Ale keďže mimoriadne rada kosím, na tento neschodný terén používam strunovú kosačku, je celkom vhodná. Iba mám pocit, že vyžínanie trvá dosť dlho. Doma síce máme Agzat + kosačku, ale samozrejme s tou pracovať nevládzem. Keďže som učiteľka, mám celé prázdniny pre seba a chcem manželovi pomôcť čo najviac. Avšak s postupom času a môjho veku je to pre mňa náročnejšie. Rozmýšľala som teda, či neexistuje niečo, na čom by sa dalo sedieť (niečo ako motokára), aby to malo vynikajúcu stabilitu. Všetky katalógové kosačky sú pre nás nevyhovujúce, uvádzajú len minimálny sklon terénu. Bola by som veľmi Vám vďačná, ak by ste mi vedeli poradiť, no samozrejme, keďže pracujem kde pracujem, cena je pre mňa tiež dôležitá.
S pozdravom Mgr. Erika R.
Musím Vás sklamať, ale motokárové kosačky na kosenie v svahu sa nevyrábajú a pochybujem, že sa aj zostroja. Ťažisko (človek) je príliš vysoko od zeme. Odporúčam si zadovážiť kozy, ktoré po uviazaní dlhým motúzom o stromy Vám trávu zožerú.
Zoltán Bedrna

17. 9. 2013

Trávnik poškodený hmyzom

Dobrý deň pán Bedrna, obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pri boji so škodcom v trávniku (Tipula paludosa). Pokúšam sa tohto škodcu zničit, pretoze mi spôsobuje veľké škody na okrasnom trávniku. Použil som chemický postrek Dursban, no bezvysledne. Teraz je obdobie, keď vylietáva množstvo imág. Prosím Vás o pomoc ako, kedy a čím úspešne zasiahnuť.
Vopred pekne ďakujem a želám pekný deň.
V
Pán Velický
Tipula bahenná je mucha, pričom jej larva žerie korienky, menej listy trávy aj zeleniny. Táto sa vyliahne z vajíčka koncom augusta, prezimuje v pôde a najviac škodí na jar do júla, kedy sa zakuklí. V auguste z kukly vylieta hmyz a samička nakladie vajíčka, z ktorých sa za 3 týždne vyliahnu larvy. Larvy sú citlivé na suchú pôdu (zavlažovanie trávnika jej pomáha škodiť). Mladé larvy sú menej odolné voči jedom a preto treba do pôdy zapraviť Basudin 10 G, Diazinon 10 G 10 – 15 g.m-1 (prípadne aj, ako píšete, neúčinný Dursban 10 G 12 – 20 g.m-1) od septembra do mrazu, alebo najlepšie na jar v marci až apríli. Larvy ničí aj kainit. Proti larvám sa možno predáva aj otrávená návnada.
Zoltán Bedrna

5. 8. 2013

Úroda papriky nezodpovedá vynaloženému úsiliu

Chcel by som Vás poprosiť o radu pri pestovaní papriky v skleníku. Bývam v Banskej Bystrici a snažím sa pestovať papriku v skleníku, ale akosi sa mi to nedarí. Moje výsledky (úroda) nezodpovedajú môjmu vynaloženému úsiliu, hoci skleník polievam každý druhý deň, používam aj umelé hnojivá. Myslím si že robím niekde chybu, ale neviem kde. Papriky zalievam väčšinou podmokom (pri koreňoch paprík mám plastové fľaše s odstráneným dnom. Zakaždým keď zalievam, do každej fľaše nalejem minimálne tri litre vody. Chcel by som sa opýtať, či je lepšie polievať večer alebo ráno.
Na Vašu odbornú radu sa veľmi teším a vopred ďakujem.
Igor R., Banská Bystrica
Pestovanie zeleninovej papriky je náročné, lebo ide o tropickú až subtropickú jednoročnú rastlinu, vyžadujúcu veľa slnka, teplotu vzduchu › 21^oC, ale nie › 30^oC, lebo potom menej rodí pre opadanie pukov a kvetov. Vlhkosť vzduchu má byť 71 % a preto treba v skleníku vzduch vlhčiť. Neznáša prievan. Pestuje sa najlepšie v črepníkoch o priemere 20 cm. Substrát má mať pH 6,0 – 6,5, lebo pri kyslej (‹ 5) a karbonátovej (› 7,6) pôde trpí paprika nedostatkom bóru, ktorý vplýva na násadu kvetov a plodov. Pre túto mikroživinu je potrebné, aby substrát bol pripravený aj z kompostu, prípadne použiť priemyselné hnojivo s touto mikroživinou. Jej nedostatok pre rastlinu vyvoláva aj nadbytok fosforu v substráte. Prihnojovať treba každý týždeň, do kvitnutia komplexným NPK, pri tvorbe plodov obmedziť N. Pri hnojení K použiť síran a nie chlorid (draselná soľ). Zavlažovať treba ráno, lebo substrát je chladnejší, večer studená voda pri teplom substráte môže spôsobiť tepelný šok rastlinám. Zavlažujeme tak aby vašu dlaň substrát ovlhčoval, lebo nadbytok vody ku koreňom môže škodiť.. Vlhčíme správne ako to robíte ku koreňom, lebo na listy to rastlinám škodí. Koncom minulého storočia poriadali v Príbete medzi Novými Zámkami a Komárnom školenie pestovateľov papriky v skleníku s prizvaním zahraničných a domácich odborníkov
Zoltán Bedrna

12. 8. 2013

Ošetrovanie marhuľových stromov

Rád by som sa spýtal ako a kedy ošetrovať marhuľu. Opakovane sa na jej plodoch objavili malé hnedé fľaky, ktoré znehodnocujú úrodu.
Július Š., Banská Bystrica
Pestovanie marhúľ v chladných oblastiach je náročnejšie ako pestovanie iných ovocných stromov. Vyžadujú zimný odpočinok len s miernymi mrazmi a preto sa tvarujú ako palmeta, zákrpok, prípadne ako štvrťkmeň a pestujú na slnečných chránených miestach. Ošetrenie novo vysadenej palmety alebo zákrpka má svoje osobitnosti v porovnaní s dospelou marhuľou pestovanou ako štvrťkmeň. Otázka však nebola konkretizovaná a tak je odpoveď zameraná na ošetrenie dospelej marhule. Na jar odstraňujeme predčasne odumreté, poškodené (glejotok) a choré konáre. Marhule sú samoopelivé, ale aj napriek tomu v chladných oblastiach je vhodné ručné doopeľovanie. Pred jarnými mrazmi chránime kvety zadymovaním stromov. Marhule rodia na jednoročnom dreve a na krátkych obrastových konárikoch staršieho dreva. Cieľ hlavného letného rezu je udržať tvar stromu a odstrániť staré neproduktívne konáre. Odrežeme len príliš bujné a nevhodne umiestnené prírastky tzv „vlky“ a prerieďujeme korunu, aby sa strom neprehustil. Nové prírastky neskracujeme. Rany zatrieme voskom. Zavlažujme len počas dlhotrvajúceho sucha nízkymi dávkami 30 mm vodného stĺpca, t. j. 3 vedrá na m2 ku kmeňom stromov. Dusíkatými hnojivami hnojíme každoročne na jar, fosforečnými a draselnými v jeseni do zásoby na 2-3 roky. Raz za 4 roky aplikujeme kompost. Porýľovanú pôdu okolo kmeňa pokrývame nástielkou suchých bylín.
Zoltán Bedrna

29. 8. 2013

Hnojenie, pH a dezinfekcia

Mal by som k Vám niekoľko otázok, na ktoré existuje veľa odpovedí v rôznych zavádzajúcich publikáciách, článkoch a internetových stránkach.
1. Je potrebné jesenné hnojenie ovocných stromov napr. fosfátmi, asíranom draselným atď., samozrejme okrem dusíkatých látok?
2. Je vhodné pri jarnom hnojení pridať napr. k Cereritu alebo iným hnojivám mikrohyzné huby, ktoré vďaka svojimi vlastnosťami, keď sa v pôde huby napoja na korene rastlín, dochádza k mnohonásobnému zväčšeniu koreňového systému, čím tieto mikroskopické vlákna ľahšie prijímajú živiny a vodu z okolitej pôdy a tým je rastlina výrazne lepšie vyživovaná?
3. Mení sa pH pôdy pri podstieľaní pokosenou trávou pod ovocnými stromčekami?
4. Ako sa dá zistiť okamžité pH pôdy?
5. Pri zakladaní kompostoviska prekládam jednotlivé vrstvy (trávu, burinu atď.) mimo hliny aj mletým vápencom. Je to správne ?
6. Je treba po vysadení predplodiny (mrkva, petržln) danú hriadku hlboko prerýľovat pred vysadením napr. jesenného cesnaku? Nenaruším tým tzv. bioklímu dovtedy vytvorenú?
7. Je možné dezinfikovať výsevnú zeminu (substrát) alebo už vysadený materiál v bedničkách proti moliciam, okrem chemických pripravkov (Karate Zeon) horúcou parou alebo vo vyhriatej rúre na 220 ^oC.
S.
Položili ste veľa otázok a preto budem stručný. Na opätovné požiadanie jednotlivé otázky môžem vysvetliť podrobnejšie:
1. Pôdu pod ovocnými stromami môžete vyhnojiť P a K do zásoby na 2-4 roky. Treba ale agrochemický rozbor pôdy na živiny. Dávky sú v mojej knihe: Starostlivosť o pôdu v záhrade a poskytne ich tiež ÚKSUP, ktorý rozbor robí.
2. Na jar stačí potom hnojiť len dusíkatými hnojivami a huby sú v komposte, ktorým treba v jeseni vyhnojiť pôdu pod stromami (1 až 2 plné lopaty) každý 3-4 rok.
3. Pod nástielkou trávy sa pôdna reakcia nemení, len po jej premiešaní s pôdou. Nástielka má fyzikálny a biologický účinok. Pôdu chráni pred vysušovaním a bráni rastu buriny.
4. Pre okamžité stanovenie pH sú v zahraničí vyrábané malé ručné laboratória, alebo lakmusové papieriky. Treba sa informovať v predajniach záhradníckych potrieb. Málo alkalickú karbonátovú pôdu (pH vo vodnom výluhu 8,4) zistíme nakvapkaním octu na hrudu zeminy. Ak sa tvoria bubliny, tak je pôda karbonátová. Ocot vsiakne bez bublín len keď má pôda pH (‹= 8,4 a neobsahuje teda žiadne uhličitany.
5. Pridávať mletý vápenec do kompostu vo väčších dávkách je potrebné len ak chceme vyrobiť organické hnojivo, ktoré môžeme použiť súčasne aj na odbúranie pôdnej kyslosti. Do karbonátovej pôdy takéto hnojivo nepatrí. Mletý vápenec v malých dávkách má v komposte sanačný účinok, ničí škodlivé mikroorganizmy a priaznivo pôsobí v slabo kyslej a kyslej pôde.
6. Rýľovať pôdu do 0,4 m (na dve dĺžky rýľa) treba len pod koreňovú zeleninu, uhorky rajčiaky, cukety a zemiaky. Cesnak a cibuľa má plytké korene a preto stačí pôdu len prekypriť vidlami týždeň pred vysádzaním. Do hĺbky 0,2 m na jednu dĺžku rýľa pôdu rýľujeme pred pestovaním kapustovej listovej zeleniny (šalát, kel, kapusta, brokolica atď.), ako aj reďkovky, kalerábu, karfiolu, hrachu a fazule.
7. Zeminu môžete dezinfikovať vo vyhriatej rúre, ale pri vyššom obsahu organických látok je nebezpečie tvorby škodlivých aminokyselín. Vyskúšajte a napíšte mi výsledok. Účinok chemikálií je účinejší najmä na likvidáciu hubových chorôb (padanie priesad).
Zoltán Bedrna

29. 8. 2013

Pestovanie rajčín

Dobrý deň, pán docent dozvedel som sa o Vašej poradni pre záhradkárov a v prílohe posielam náš tohoročný problém v pestovaní rajčín.
Ľubomír M.
Problém s pestovaním rajčín ste opísali dokonale aj s návrhom opatrení. Táto fyziologická porucha je veľmi častá, lebo máme v záhradách veľa pôdy s nadmerným obsahom rastlinám prístupného draslíka. Hnedé škvrny sú na jablkách a občas aj hruškách. Doporučuje sa postrek, ktorý však je často málo účinný. Pomáha dostatok vlahy v pôde. Postup, ktorý som overil spočíva vo vytvorení pre korene rajčín lokálny substrát. Pre každé dva korene som rýľom do 0,4 m vyhĺbil jamku (0,2 x 0,2 m2), na dno ktorej som nasypal 0,2 m hrubú vrstvu kompostu obohateného o hrsť priemyselného hnojiva (najlepšie Slovcerit alebo Cererit) zmiešaný so zeminou a prekryl 0,1 m vrstvou zeminy. Korene priesady s odtrhnutými spodnými listami som šikmo uložil na zeminu v jamke a zasypal 0,1 m vrstvičkou zeminy. Okolo rastlín som navrstvil seno a zavlažoval iba pôdu pod rastlinami. Vyskúšajte to.
Zoltán Bedrna

30. 8. 2013

Ochrana ruží pred čiernou škvrnitosťou a múčnatkou listov

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o radu čím nahradiť donedávna predávaný BAYCOR 25 W, napr. proti hrdzi, čiernej škvrnitosti a múčnatke ruží. Pri ostatných chorobách je možné nájsť ekvivalent namiesto Baycoru, ale pri ružiach nie je.
Ďakujem za radu a prajem pekný deň.
Peter Š.
Dňa 31. 12. 2012 bol ukončený predaj Baycor 25 WP, možná náhrada na ochranu ruží pred čiernou škvrnitosťou a múčnatkou listov je Talent a SYLLIT 65 WP.
Zoltán Bedrna

5. 9. 2013

Ťažko zničiteľný kysličkovec v skalke a trávniku

Vaša burina je kysličkovec tuhý (Xanthoxalis sticta – synonymum Oxalis stricta), menej pravdepodobne k. rožkatý (X. corniculata), k. Dillenov (X. dillenii) alebo k. európsky (X. fontana). Podobný je, ako ste spomenuli, kysličke obyčajnej (Oxalis acetosella), ktorá má biele kvety, šťavelovú chuť a rastie v lese. Menované buriny kysličoviek sú invázne rastliny pôvodom zo subtrópov a trópov Ázie, Austrálie a Afriky. Preto rastú u nás najmä v teplých oblastiach v skleníkoch, medzi dlaždicami na chodníkoch a v skalkách. Z hustej koreňovej sústavy vyrastá jednoročná rastlina alebo trvalka. Semená s okamžitou klíčivosťou vystreľuje z tobolky. V skalke treba pre jednotlivé skalničky pripraviť medzi kameňmi substrát z kompostu, rašeliny, čistej zeminy, karbonátového štrku atď. podľa ekologických nárokov pre vápnomilné (plesnivec alpínsky, zvonček alpínsky, poniklec slovenský atď.), kyslomilné (zvonček bradatý, prvosienka najmenšia, pochybok alpínsky atď.) a iné skalničky (plesnivec dvojdomý, zvonček karpatský, zimozeleň menšia atď.). Substrátom treba zaplniť jamku hlbokú 0,1 – 0,2 m vystlanú plastovou fóliou alebo veľký črepník a tento umiestniť do jamky. Drobne predierkovanou fóliou treba zakryť povrch substrátu a rastlinky vysadiť do väčších dier vo fólii. V prípade rastu buriny medzi kameňmi a fóliou treba tieto okamžite vytrhnúť. V trávniku treba kysličkovec likvidovať chemicky herbicídom. Poradia Vám v predajniach alebo Ing. Matlák v pondelok a štvrtok od 9,30 do 12,00 na telefónnom čísle 0911 507 222.
Zoltán Bedrna

9. 9. 2013

Popol a hnojenie

Dobrý deň,
som udržiavateľom malej plochy krajiny slovenskej v katastri obce Jabloňovce okr. Levice. Môj spôsob údržby spočíva v tom, že pokosím lúku zvyčajne v júli, porast z lúky usuším a zhrniem do kôp a tie potom zapálim. Poznamenávam, že na lúke je niekoľko ovocných stromov, tie sú slabo ošetrované takže to nemôžem nazvať ovocný sad, hoci v katastri je takto vedený.
Moje otázky smerujú k popolu, ktorý takto vznikne. Čítal som že popol z dreva môže obsahovať 2 až 10 % Ca, P, K, nie však dusík.
Ako je to s popolom zo suchej trávy, obsahuje tieto živiny, zisťoval niekto v akých množstvách?
Produkujem aj popol z tenších vetiev a listov ovocných stromov ako slivky, čerešne, jablone, orechy, približuje sa zložením popolu z lesných stromov?
Ak by som chcel popol použiť ako univerzálne hnojivo, mal by som ho obohatiť dusíkom. Aké dusíkaté hnojivo by som mal zvoliť a v akom váhovom pomere ho primiešať k popolu z uvedených drevín?
Ešte na vysvetlenie a doplňujúcu otázku: Kosenie a likvidáciu trávy spaľovaním volím preto, lebo nikto nemá záujem o seno (ani v prípade že by bolo kvalitné). Zvieratá chovať nechcem. Existuje iné riešenie? Aká je možnosť získať dotácie na takúto údržbu lúky ?
Ďakujem vopred
Juraj V., Levice

Obsah živín v % hmotnosti v rôznom popole je v tabuľke:

Zdroj popola	K	P	Ca
Listnaté dreviny	7,0 – 11,0	1,5 – 3,0	26 – 53
Ihličnaté dreviny	6,8 – 10,7	0,9 – 3,2	22 – 30
Slama	7,8 – 18,5	1,5 – 3,4	2 – 7
Seno	5,6 – 10,2	1,8 – 3,5	5 – 11

Obsah N v popoloch je približne 0,1 % hmotnosti. Z tabuľky vyplýva, že popol z drevín má takmer rovnaké zloženie, pričom byliny obsahujú menej vápnika. Aj napriek tomu je popol nielen hnojivom (dávky 0,05 – 0,2 kg.m-1), ale aj tlmí pôdnu kyslosť. Obsahuje totižto chemické zlúčeniny: K2CO3, SiO2, CaCO3, MgCO3 atď. a má pH 8,4 – 10,3. Popol môžete použiť na hnojenie ovocných stromov. Do hnojiva treba primiešať na jar liadok vo váhovom pomere 10 % k popolu. Trávnik popolom neodporúčam hnojiť, lebo porast môžete „spáliť“ .Pokúste sa popol predať rôznym podnikateľom a firmám, ktoré ponúkajú hnojivá záhradkárom. O dotáciach by Vás mali informovať príslušné poľnohospodárske inštitúcie okresného úradu v Leviciach.
Zoltán Bedrna

5. 7. 2013

Ako sa zbaviť kozonohy hostcovej?

Dobrý deň, prosím o radu: Už roky bojujem v záhradke s rastlinou kozonoha hostcová. Vyskúšal som už:
1. Manuálny spôsob – vykopanie rastlín i s podzemnou časťou – neúčinný.
2. Postrek herbicídom GARLON 4: zdá sa, že tento by bol schopný po niekoľkonásobnej aplikácii túto nepríjemnú rastlinu zlikvidovať. Žiaľ do predajnej siete sa už nedodáva.
3. Postrek herbicídom RONDO je úplne neúčinný.
Neviem, či tento problém patrí do Vašej poradne, ale budem Vám vďačný za každú odpoveď.
S pozdravom
Ing. Milan S.
V časopise Záhradkár č. 7 (júl) 2013 sú vymenované mechanické metódy boja s burinami: vypichovanie koreňov, nastielanie a pod., a teda aj proti tejto mrkvovitej trvalke, 3 až 8 dm vysokej, s hlbokými koreňmi, odnožmi oddenkami a s veľkým množstvom semien, ktoré majú klíčivosť viac ako 5 rokov, nazývanej kozonoha hostcová (Aegopodum podagraria L.). Z chemických prípravkov to je ROUNDUP gel s aplikáciou postrekom pri vschádzaní na jar na listy jednotlivých rastlín.
Zoltán Bedrna

4. 7. 2013

Kyslosť pôdy pri pestovaní azaliek (rododendronov) a hortenzií

Zdravím Vás pán Bedrna, chcel by som sa spýtať či pri pestovaní azaliek a hortenzií je aj iná možnosť udržania kyslosti pôdy pre ich dobrý vývin, kvitnutie a pod., ako ich zalievať prípravkami na to určenými. Hortenzia stráca napr. modrú farbu a prechádza do ružovej. Ďakujem.
S pozdravom Pavol R.
Hortenzie poznáme ako kríkové trvalky (Hydrangea arborescens – hortenzia stromčekovitá, Hydrangea paniculata – hortenzia metlinatá) a bylinné črepníkové rastliny (Hydrangea macrophylla – hortenzia kalinolistá z Japonska). Zatiaľ čo prvá má zelenobiele kvety, druhé dve majú biele, ale na kyslých pôdach modré a na karbonátových pôdach ružové kvety. Azalky (správne rododendrony) nemenia farbu kvetov podľa pH pôdy, ale sú to kry a kríčky s kvetmi rôznej farby, ktoré rastú prevažne na kyslých pôdach.
Kyslosť pôdy a modré kvety hortenzií dosiahneme polievaním, ešte pred kvitnutím, pôdy modrou skalicou CuSO4 (3 g na liter vody), alebo trvalejšie nastielaním alebo premiešaním povrchu pôdy s kyslou vrchoviskovou vláknitou rašelinou. Karbonátovú pôdu vytvárame premiešaním vyšších dávok hrubozrnného vápenca (posyp na cesty) do pôdy okolo kríkov, ktoré majú potom ružovú farbu kvetov.
Zoltán Bedrna

4. 7. 2013

Účinnosť hnojív v pôde po rokoch

Dobrý deň, chcel by som opýtať ako sa prejavuje postrekovanie a používanie umelých hnojív na kvalite pôdy po rokoch? Mame veľkú záhradu po starých rodičoch. Kedysi boli na takmer celej ploche skleníky a fólie, kde sa pestovali rajčiny, paprika a uhorky. Tieto sa pomerne bežne postrekovali, takisto aj jablone mimo skleníkov. Zostávaju látky z týchto hnojív a postrekov trvalo v pôde? Je bezpečné pestovať a jesť ovocie a zeleninu z takejto pôdy? S fóliovníkmi sa skončilo asi pred 15 rokmi.
Ďakujem za odpoveď.
S pozdravom Michal S.
Postrek pesticídmi a roztokmi hnojív na listy rastlín pôde spravidla neškodí. Nebezpečné DDT, HCH a iné agrochemikálie, ktoré si uchovávajú účinnosť veľa rokov sú už z predaja dávno vyňaté. Počas menovaného obdobia stratili účinnosť aj priemyselné (umelé) hnojivá aplikované do pôdy. Teda nemajte žiadne obavy. Ovocie a zelenina z Vašej záhrady bude jednoznačne zdravšia ako akékoľvek produkty zo supermarketu.
Zoltán Bedrna

3. 7. 2013

Hortenzie kvitnú len zriedka

Vážený pán doc. Bedrna, v záhradke pestujem niekoľko rokov hortenzie, ktoré sú husto olistené a zdravo pôsobiace, ale za posledné 3 roky majú kvety len zriedka a veľmi malé. Dávam každoročne kôru a ihličie do pôdy, čo asi nie je postačujúce. Čo by som mala pridať ešte do pôdy, aby som dosiahla kvitnutie každý rok?
Ďakujem a ostávam s pozdravom.
L.
Listy kríkových hortenzií na jeseň opadajú a rastlina k rastu na jar potrebuje veľa živín s prevahou dusíka (vhodné hnojivo je napr. SLOVCERIT). Aby hortenzie kvitli treba zavčasu pred kvitnutím pohnojiť pôdu fosforečnými (superfosfát) a draselnými (síran draselný) hnojivami, prípadne aj boraxom, lebo kyslosť pôdy bráni príjmu bóru (mikroživina zodpovedná za kvitnutie) rastlinami. Podrobnejšie o hnojení pôdy a rastlín je v knihe Z. Bedrna: Starostlivosť o pôdu v záhrade. Vydavateľstvo Veda Bratislava 2009 (cena necelých 7 €).
Zoltán Bedrna

3. 7. 2013

Substrátová zmes pre dyňu červenú a potreba dezinfekcie

Dobrý deň pán docent, som pestovateľ dyne červenej 2. rok a chcel by som sa poradiť, ktorá substrátová zmes je lepšia. Minulý rok som použil 2 časti ornice a 6 častí rašeliny a 1 časť prehnitého hnoja od hovädzieho dobytka. Je vhodný pre dyňu aj lacnejší variant a to kompost, ornica a rašelina v pomere 1:1:1? Zároveň by som sa chcel spýtať, čím by som mal substrát na priesady dezinfikovať. Vopred vám ďakujem.
Peter P.
Dyňa červená je teplomilná a pomerne suchomilná plodová zelenina, ktorá rastie lepšie na piesočnatej kyprej pôde a neznáša zamokrené polohy a ílovité pôdy. Na organické hnojivá (kompost, rašelina, hnoj) nie je náročná a tak lacnejší variant spočíva len v priemernom až nižšom obsahu organického podielu v minerálnej pôde. Substráty na predpestovanie priesad môžu mať zloženie:
1 SR + 2 HZ +1 NP
2 HZ + 1P + 1NP + 1K
2 HZ + 1K + 1P
kde SR = slatinná rašelina, HZ = hlinitá humózna záhradná zemina, NP = jemný nekarbonátový piesok, P = perlit, K = kompost.
Dezinfikovať alebo sterilizovať substrát na predpestovanie priesad dyne červenej treba len v prípade výskytu chorôb dyne na hriadke, z ktorej chceme použiť zeminu na prípravu substrátu. Táto zemina však nie je vhodná ani z hľadiska únavy pôdy.
Zoltán Bedrna

2. 7. 2013

Pestovanie bambusov

Dobrý deň, môžete mi pomôcť s problémom, aká je najlepšia pôda pre pestovanie bambusov.
Za skorú odpoveď vám vopred ďakujem.
Jozef P., Bratislava
Bambusy rastú bujne až do výšky 4 – 30 m vo väčšine pôd, ale len málo druhov môžeme pestovať v chránených pred silným vetrom oblastiach s teplejšou klímou a veľmi miernou zimou. Majú mohutnú koreňovú sústavu, ktorá vysoké rastliny upevňuje v pôde pred pôsobením vetra. Piesočnaté pôdy nie sú vhodné na pestovanie bambusov, lebo vytvárajú kypré prostredie a hrozia vývraty rastlín. Bambus obyčajný (Bambusus vulgaris) rastie aj na Slovensku a uprednostňuje vlhké ílovitejšie pôdy s vysokým obsahom organických látok v polohách chránených pred silným vysušujúcim vetrom.
Zoltán Bedrna

27. 6. 2013

Domáci kompost a jeho úprava

Vážený pán docent, Ďakujem za možnosť bezplatného poradenstva.
Kompostujeme si záhradný odpad (hlavne tráva) + zvyšky z prípravy jedál v záhradnom kompostéry. Chcem sa spýtať:
1. Je možné použiť tento kompost ako substrát pre jahody, prípadne paradajky? Predpokladám že áno, no je tam potrebné asi niečo pridať pre optimálne pomery rastu jahôd (paradajok). Viete mi poradiť čo by som mala a asi v akom pomere primiešať aby som to mohla použiť?
2. Ako to je v prípade aplikácie na trávnik? Má to nejaké špecifiká pre aplikáciu?
Ďakujem za odpoveď a ostávam s pozdravom.
Mária K.
Kompost je vynikajúce hnojivo aj pre jahody, aj pre rajčiaky (paradajky). Pre optimálny rast vytvoríme z kompostu 0,1 m hrubú vrstvu pod koreňmi rastlín. Pre lepšie vlastnosti kompostu je vhodné miešať ho s hlinitou zeminou (v pomere 1:1 až 1:2) a menším množstvom superfosfátu (1 polievková lyžica na vedro kompostu). Jahody vyžadujú kyslejší kompost, ale pre rajčiaky môžete ešte primiešať karbonátový piesok, alebo drobný mletý vápenec v polovičnej dávke ako tomu bolo pri superfosfáte. Na trávnik je vhodné roztrúsiť kyslejší kompost v dávke jedna lopata na meter štvorcový. Obyčajne sa hnojí trávnik kompostom raz za 4 roky a spája sa s jeho dierovaním.
Zoltán Bedrna